Ako a prečo sa zrodila Karpatská lož?
Karpatská lož má svoj pôvod v politickom rozhodnutí zasadania III. Svetového kongresu komunistických strán v Moskve v roku 1924 o premenovaní Rusínov na Ukrajincov. Toto úzko súviselo aj s rozhodnutím Kominterny o zriadení samostatného ukrajinského štátu v rámci rodiaceho sa sovietskeho Ruska. Karpatskú lož v praxi uplatňovala, ako národnostnú politiku, komunistcká strana v Karpatských horách a priľahlých územiach, vo všetkých štátoch, kde žijú Rusíni. Karpatská lož svojou dlhodobou leninskou národnostnou politikou nainfikovala niektorých Rusínov do takej miery, že aj po roku 1989 niektorí tzv. „Rusíni-leninovci“ veria tomu, že Rusíni sú Ukrajinci a zjednotili sa v občianskom združení Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky (ZRUSR).
Dnes, už viac ako 20 rokov po páde vlády Komunistickej strany v Československu, niektorí občania z radov poukrajinčených Rusínov na Slovensku hovoria, že najlepšie bude ak Okresná organizácia Rusínskej obrody Slovenska vo Svidníku, ako organizátor celoštátneho Festivalu kultúry Rusínov Slovenska vo Svidníku a Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky Prešove, ako organizátor Festivalu kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska vo Svidníku, na budúci rok začnú medzi sebou spolupracovať na spoločnom Festivale kultúry vo Svidníku. Takto si niektorí poukrajinčení Rusíni myslia, že vyriešia problém dlhodobej politickej ukrajinizácie Rusínov na Slovensku.
Tento návrh alebo názor je v praxi nerealizovateľný a s pohľadu etnológie, ako vedy o národoch a ich kultúrach, pre budúcnosť Rusínov Slovenska, je to najhoršie riešenie zo všetkých. V praxi Rusíni svoj festival konferujú po rusínsky, čo je správne, a tzv. Rusíni-Ukrajinci svoj festival konferujú po ukrajinsky, lebo za svoj materinsky jazyk ne uznávajú reč svojich rusínskych rodičov, ale reč Ukrajincov, pritom na festivaloch sa prezentujú rusínskym folklórom svojich rodičov a nie ukrajinským folklórom. Sú načisto národnostne dezorientovaní a zato im prischla posmešná prezývka od rusínskeho okolia ako „pomätení Rusíni“. Vyhlasovanie rusínskej kultúry za ukrajinskú je v rozpore s teóriou etnológie o národoch a ich kultúrach, v rozpore s Ústavou SR a v rozpore aj s medzinárodnými dohovormi Európskej únie o mierovom spolunažívaní medzi národmi a národnostnými menšinami.
Je na prvý pohľad viditeľné, že sa jedná o veľkú nepravdu, ktorú nazývame Karpatská lož. Ale predsa sa táto spoločensky škodlivá kultúrno-spoločenská Karpatská lož podporuje vládou nielen v SR, ale aj v iných štátoch, v ktorých žijú Rusíni. Prečo je to tak? Kto je taký mocný, že dokáže ešte aj dnes udržať v praxi spoločensky škodlivú politickú ukrajinizáciu Rusínov a tvrdiť, že Rusínov niet a sú iba Ukrajinci?
Je to „veľký a nesmrteľný“ Vladimír Iľjič Lenin. Človek, ktorého v čase socializmu sme pokladali takmer za Boha. V úradoch a v politických stranách na najvyšších postoch ešte i dnes sedia ľudia, ktorí sú ovplyvňovaní myslením a ideológiou V. I. Lenina. A je jedno v akej sú politickej strane, či v akom úrade. Všade, kde sú, ich národnostno-politické leninské myslenie prezrádzajú navonok ich skutky smerom k rusínskej národnostnej menšine. Tu sa verejne prezrádzajú kto sú, akí sú veľkí leninovci. Práve tí najvyšší štátni a politickí funkcionári sú dnes nositeľmi Karpatskej lži v národnostnej politike každého štátu a realizátormi Karpatskej lži v úradoch každého štátu, kde žijú Rusíni.
Ukrajinská vláda síce dala zbúrať pomníky Lenina, ale Leninovou politikou, smerom ku Rusínom, takmer fašistickou národnostnou politikou voči Rusínom, sa riadi Ukrajina aj dnes. A to je zlé. Rada Európy, ale aj ministerstva zahraničných veci vo všetkých štátoch, v ktorých Rusíni žijú, by sa týmto vážnym politickým problémom, mali vážne zaoberať a vyriešiť ho v prospech politického oslobodenia Rusínov spod súčasnej leninskej politickej ukrajinizácie.
Vladimír Iľjič Lenin po nevydarenej revolúcii v Rusku v roku 1905, bol cárskou vládou hľadanou osobou a preto býval v zahraničí. V rokoch 1913 – 1914 býval aj vo Vysokých Tatrách na poľskej strane v Bielom Dunajci. 6. – 14. októbra 1913 v Bielom Dunajci v Poľsku bolo tajné zasadnutie Ústredného výboru Sociálnodemokratickej strany Ruska (boľševikov). Lenin túto stranu viedol a na tomto zasadaní sa hovorilo aj o živote v našom rusínskom regióne. Lenin v Tatrách spoznal prírodu aj ľudí, ktorí tu žijú: Poliakov, Slovákov aj Rusínov. Vedel, že Rusíni sú Lemkovia, Bojkovia a Huculi. Vedel aj to, že nijakí Ukrajinci v Tatrách nežijú, takže ani v Osturni, okr. Kežmarok, v tom čase nežili Ukrajinci a nebudovali svoju stavebnú ľudovú kultúru, ale to boli Rusíni.
Vedomosti, ktoré teraz odovzdám čitateľom, som nadobudol ako študent 1. ročníka národopisu na FF UK v Bratislave od doc. PhDr. Emílie Horvatovej, CsC, ktorá prednášala teóriu etnografie. Informácie mi podala ako Rusínovi, aby som vedel, že nie som Ukrajinec, ale Rusín. Upozornila ma, že tieto vedomosti nesmiem verejne prezentovať na skúškach, ani nikde v socialistickej spoločnosti, ale mám si ich prenechať pre svoju budúcu etnografickú prax. Preto etnografi v socialistickej spoločnosti vo svojich teóriách o kultúrnych javoch často sa dostavali do rozporu s ideológmi Komunistickej strany, lebo v mnohých bodoch sa leninská, čisto mocenská, národnostná politika, dostávala do rozporu s teóriu etnológie o prirodzenom a humánnom živote a rozvoji národov a ich kultúr. Vo vzťahu k Rusínom to platilo za socializmu stonásobne. Teraz už ako 67 ročný dôchodca v demokratickej spoločnosti, odovzdávam tieto vedomosti rusínskej verejnosti, možno padnú na úrodnú pôdu a nájdu toho, kto ich správne použije v praxi v prospech nerušeného rozvoja národného života Rusínov. Tým svojej profesorke doc. PhDr. Emílie Horvatovej, CsC vzdávam svoj hold a prejavujem úctu k jej hlbokým etnologickým vedomostiam a sympatiám k Rusínom. V socialistickej literatúre sa o tom nedočítate nikde.
Úmysel vyhlásiť Rusínov za Ukrajincov u Lenina vznikol, až po jeho pobyte v Tatrách. Tento Leninov úmysel neguje všetky zásady a teórie v oblasti etnológie, ako historickej vedy o národoch a ich kultúrach, neguje zásady humanizmu a sleduje získanie vlastnej neobmedzenej moci v karpatskom regióne. Úmysel Lenina vyhlásiť Rusínov za Ukrajincov vyplýval zo strategických mocensko-politických Leninových záujmov v strednej Európe. Lenin politickým spôsobom chcel ovládať zo sovietskeho Ruska všetky štáty strednej Európy, ktoré v tom čase ešte neboli komunistickými štátmi. V cárskom Rusku v roku 1917, pod vedením Lenina, došlo k revolučnej zmene spoločenského systému, cárska vláda padla a moc prevzali boľševici. Pod Leninovým vplyvom zmenilo sa aj politické nazeranie boľševikov na Rusínov. Lenin si povedal, že ak nie sú Rusíni štátotvorným národom v strednej Európe, a sú rozdrobení v Karpatoch a priľahlých územiach, a keď je ich tak veľa, viac ako 2. 800.000 obyvateľov, nie je dobre ich nechať bez politického dozoru, aby sa náhodou politicky nepridali na opačnú stranu „barikády“ a mohli by so svojim územím stať sa dobrým strategickým východiskovým bodom pre budúcich možných nepriateľov rodiaceho sa sovietskeho Ruska. Lenin usúdil, že bude užitočnejšie využiť Rusínov na boľševické politické ciele, ktoré sú v odstránení súkromného vlastníctva a v poštátnení všetkého majetku. V štáte s celým majetkom bude hospodáriť a vládnuť Leninová politická strana. Podľa Lenina, bolo by Rusínov potrebné najprv nejakým spôsobom ovládnuť ako národ. A to by sa dalo urobiť len vtedy, keď by sa ich politicko-administratívnym spôsobom pridelilo niektorému z dôveryhodných štátotvorných národov Ruska. Potom by sa dali Rusíni využiť, ako „Trojský kôň“ na vstupovanie do štátnych záležitosti v každom štáte, kde žijú Rusíni. Do úvahy prichádzali Bielorusi a Ukrajinci. Rozhodol sa pre Ukrajincov. Lenin by tak mal zámienku, že sa stará o osud Ukrajincov v každom štáte. Preto potreboval najprv Rusínov, ako neštátotvorný národ, premenovať na Ukrajincov, ktorí v sovietskom Rusku budú vyhlásení za štátotvorný národ. Preto súhlasil s tými ukrajinskými politikmi vo svojej politickej strane, ktorí v sovietskom Rusku chceli vytvoriť samostatnú sovietsku Ukrajinu. To bola Leninova mocensko-politická stratégia v Karpatoch do budúcnosti.
V boľševických, neskôr komunistických politických stranách v karpatskom regióne, boli aj Rusíni, a Rusíni sa tomu návrhu nebránili, lebo na prvom mieste bol u každého člena strany cieľ – získať politickú moc a vládu pre „robotníkov a roľníkov“ a obyčajní rusínski ľudia v tom čase neuvažovali o národnom rusínskom uvedomení, ako uvažujeme my dnes, ale uvažovali o svojej biede v Karpatských horách. Politikou chceli riešiť svoju biedu a nie rusínsku národnosť. To sa Leninovi hodilo do jeho národnostnej politickej stratégie v strednej Európe. Po určitých taktických jednaniach zainteresovaných národných politických strán sa dohodli, že Rusíni budú pridelení Ukrajincom, budú sa nazývať Ukrajincami a budú fungovať ako západná vetva ukrajinského národa v každom štáte, kde žijú, keď tam budú v budúcnosti pri moci komunisti. Sociálnodemokratická strana Ruska, sa premenovala na Komunistickú stranu. Keď v roku 1924 v Moskve, zvolali zasadanie III. Svetového kongresu komunistických strán, tak na tom kongrese bol dávno vyslovený návrh Lenina schválený v takej podobe, že:
A) prijali uznesenie, že bude vyhlásená Sovietska Ukrajina;
B) a všetci Rusíni na Ukrajine, a neskôr aj vo všetkých štátoch, kde budú vládnuť komunisti, sa budú môcť nazývať iba ako Ukrajinci a nijak inak.
Takým spôsobom Lenin vymazal Rusínov z mapy strednej Európy, ako keby tu nikdy Rusíni neexistovali. Nás, Rusínov, komunistická strana zneužila ako „Trojského koňa“ na politické vmiešavanie sa do národnostnej politiky v každom štáte, v ktorom žijú Rusíni. Tak vznikla Karpatská lož.
Táto Leninova stratégia – Karpatská lož, zo základnou teóriou etnografie, ktorá hovorí, že národ a kultúra národa, má byť navonok prezentovaná taká, akou v skutočnosti je, a so spravodlivosťou a humanizmom vo vzťahu k Rusínom, nemá nič spoločné. Leninová stratégia – Karpatská lož, je násilnícka a nehumánna leninská národnostná politika, ktorú treba čím skôr politickými nástrojmi odsúdiť ako škodlivú a politickými nástrojmi odstrániť z úradníckej praxe vo všetkých štátoch v ktorých žijú Rusíni.
Ján KALIŇÁK, Svidník