Chustský vládny program

Za oslobodenie Československej republiky bojovali tri národy a národnosti: Česi, Židia a podkarpatskí  Rusíni. Bojovali v Svobodovej armáde, ktorá sa formovala v ZSSR v Buzulku pod heslom: „Za Prahu, Bratislavu a Užhorod.“ Najmä vo vojne, ale aj po 2. sv. vojne utrpeli najviac Podkarpatskí Rusíni, ktorí bojovali za republiku v Československu. Moskovské vedenie Podkarpatskú Rus odčlenilo od  ČSR a pridelilo Ukrajine. Keď sa oslobodilo prvé mesto v ČSR – Chust, tak mal byť Chustský vládny program. Československá vláda v Londýne menovala ministra pána Nemca ako vedúceho československej delegácie s vojenskými pridelencami do Chustu. Hneď na to reagovalo Moskovské vedenie, že až sa oslobodia Košice, bude Košický vládny program, a zároveň dalo ultimátum československej delegácii v Londýne opustiť Chust do 48 hodín, čo sa aj stalo. Po oslobodení Košíc sa začal formovať Košický vládny program, na ktorom organizátorom bol aj G. Husák. V Košickom vládnom programe mala byť zastúpená aj cirkev a tak sa na ňom zúčastnili aj cirkevní hodnostári. Husak spomína: „Keď som prišiel za biskupom Ždárskym, ten ukázal na obraz Tisa a povedal: „To je môj prezident“. Keď som organizoval hudbu, našiel som až v Humennom cigánskych hudobníkov, krtorí hymnu Kde domov muj zahrali ako tak a z Nad Tatrou sa blýzka urobili čardáš, pri ktorom p. Šrobárovi vypadli kľúče z rúk od oslobodených Košíc“.

Do Košíc prišla delegácia moskovského vedenia, kde menovali za predsedu vlády veľvyslanca v ZSSR Zdenka Ferlingera, ktorý nebol ani členom KSČ. Pán Ferlinger stal sa aj predsedom Zväzu československo-sovietske priateľstva, aj najvyšším štátnym funkcionárom, až do smrti. Československý predseda vlády v Londýne pán Mon Signore Šramek musel vo vlaku podať demisiu, lebo dvaja predsedovia sa nemohli stretnúť. V Košickom vládnom programe predseda vlády pán Ferlinger podísal odčlenenie Podkarpatskej Rusy od Československej republiky a jej pričlenenie k ZSSR, údajne na príkaz Stalina. Začlenili ju k západnej Ukrajine (Zakarpatská oblasť). A tak zlikvidovali názov Podkarpatská Rus a Rusínov poukrajinčili a zakázali im písať si rusínsku národnosť. Postupom času postihlo to aj našu prešovskú časť severovýchodneho Slovenska. Rusínsky národ sa likvidoval, ukrajinizoval, slovakizoval. Až v roku 1989 prišla sloboda a Rusíni sa začali formovať, dostali plné právo byť Rusínmi a aj si písať rusínsku národnoť. Na druhej strane to je na Podkarpatskej Rusi všetko zakázane, ostalo to na mrtvom bode až dodnes. Nikoho to nezaujíma, že v Európe je likvidovany rusínsky národ. Rusíni nemajú právo na svoju národnosť byť Rusínmi, sú pod prísnou kontrolou ukrajinskej vlády, a nezaujíma to ani Európsku úniu, ani Moskvu, že ten národ je utláčany až dodnes. Na Podkarpatskej Rusi mladý človek ani nevie, že jeho otec, dedo či pradedo boli Rusíni.

Výhodu mali bojovníci Rusíni, ktorí bojovali za bývalú ČSR vrátane Podkarpatskej Rusi, ostať v Československu, a žiaľ nevrátili sa do ZSSR, domov na Podkarpatskú Rus.

Peter JURČIŠIN