Rusínsky zbojník Fedor „Holovatyj“ Hlavatý z Ruskej Volovej

Po potlačení bratríckeho hnutia v Uhorsku kráľom Matejom Korvínom sa začali vytvárať zbojnícke družiny, ktoré vo veľkej miere podporovali poddaní na vidieku aj mestská chudoba. Zbojníčením si chceli riešiť svoje zložité životné podmienky aj jednotlivci, najčastejšie poddaní zo zemianskych usadlostí, kde už nevydržali znášať útlak a ťažkosti pri zabezpečovaní výživy svojej rodiny i vlastné ponižovanie. Mnohí z nich odvisli na šibenici. Veľký význam a rozsah vtedy nadobudla zbojnícka družina Fedora Hlavatého, ktorá bola na vtedajšie podmienky dobre organizovaná a dokonca sa hovorí, že mala znaky dobre organizovanej bratríckej jednotky. Kapitánom družiny bol Fedor Hlavatý, pochádzajúci z rusínskej obce Ruská Volova, ktorá leží východne od Humenného až na dnešnej hranici s Ukrajinou (Zakarpatskom). V družine pôsobili aj jeho dvaja bratia - Danko a Vaska.
Fedor Hlavatý ako zbojnícky kapitán dokázal dobre viesť takmer päťdesiatčlennú zbojnícku družinu, ktorá operovala v okolí Humenného, Sniny, Medzilaboriec, Svidníka, Stropkova a Bardejova. Ak si situácia vyžadovala, dokázala sa premiestniť aj na Zakarpatsko a do Poľska. Družina sa prvýkrát spomína 30. marca 1492 na panstve Štefana Rozgáňa v terajšom okrese Svidník, ktorému družina spôsobila škodu za 400 zlatých. Po prvých úspechoch sa družina pustila do rozsiahlejších lúpeží a takto vzbudila strach v širokom okolí svojho pôsobiska. V roku 1494 pri jednom lúpežnom prepadnutí panského majetku pandúri chytili jeho dvoch druhov. Boli popravení. Bol to Vasko a Timko. Za ich smrť vyhlásili všetci členovia pomstu a nepriateľstvo mestu Bardejov. 25.júla 1453 vydali zbojníci list, v ktorom sa vyhrážajú mestu za popravu druhov. Určite im nechýbala odvaha, keď si „dovolili" klásť podmienky vtedy slávnemu a mocnému mestu Bardejov. Žiadajú, aby sme im vyplatili 400 zlatých v zlate a určujú i miesto a dobu splátky odškodného. Ak sa tak nestane, vyhrážajú sa, že sa nám budú mstiť, pokiaľ budú žiť... Na lepšie a hlavne účinnejšie osvetlenie tejto pomsty tam dokreslili aj ich nástroje: Šabľa, metla, oheň, ručnica. Metla, šabľa, ručnica symbolizujú ublíženie na zdraví a životoch, oheň na statkoch.

 

„Vy zly a nespravedlivy lude Bardiowcy, vy ste naszych bratow daly zveszaty, ludy dobrich a nevinnich, jako mordere necnotlyvy, ktory any vam, ani zadnomu nicz nebili vinni. A pretos, gestli nam priatelom a rodovi ich za nich nepolozite czeteri sta zolotich ve zoloce do troch nedeli v klastore v Mogili v Cracova alebo v cartysov v Lechniczi, tedi na vaszych hordlech y na vaszym ymaniv y na vaszich podanich se bvd dvlvho, bvd cratko takto se mstiti budemy pocvd naszeho rodv stava. Tot list pysan s hor dzen svateho Jacvba“. (Pozn. red.: o správnosti pretlmočeného textu naša redakcia nezodpovedá).

Pod znením listu je nakreslená šabľa, metla, oheň a ručnica, pod ktorými sú mená: Orawa, Mvran, Dvnagesz, Senok, Rimanow, Premisl, pod tým ako symbol spečatenia je vypálených 6 dier. V ľavom rohu je nakreslený sťatý človek, nad ktorým je napísané Vasko nevinny. Vedľa toho je nakreslená šibenica, na ktorej sú obesení traja muži. nad šibenicou je napísane Crov nevina a vpravo od šibenice Timko nevinny. Na prostriedku dolného okraja listu je priviazaná metla.

 

Zbojnícka družina Fedora Hlavatého spôsobila nemalé starosti okolitým zemepánom, Bardejovu, panstvu Šarišského, Zborovského a Stropkovského hradu v Šarišskej župe. Feudálni páni začali proti družine organizovať ozbrojené akcie, ktorým Hlavatého družina spočiatku takmer tri roky dokázala úspešne odolávať. Z horného Šariša sa postupne presunula do okolia Humenného a odtiaľ do Poľska. Známa je účasť 400 žoldnierov, ktorých najala šľachta z Košíc proti Hlavatého družine. Vo všeobecnosti sa vedelo, že jeho aktivity sú namierené proti vysokým cirkevným hodnostárom, mocným zemepánom a bohatému mestskému patriciátu. 

Zbojnícka družina Fedora Hlavatého z Ruskej Volovej sa postupne začala rozpadávať a nestačila odolávať tlaku naverbovaných žoldnierov. Postupne ich pochytali a chytili aj Fedora Hlavatého, ktorého potom v Trebišove popravili.

 

Мґр. Петро МЕДВІДЬ, Пряшів

Go back